V druhej vlne sa v Turíne mohlo vonku a v prírode individuálne športovať
Vraciame sa k plaveckému profilu členky PVK Bratislava Maji Strakovej, ktorá trénuje striedavo doma v talianskom Turíne a v Bratislave. Hovorí o podmienkach plávania a športovania v jej regióne od vypuknutia pandémie spôsobenej ochorením Covid-19 vo februári 2020. Jeden a polročná absencia pravidelného trénovania v bazéne ju limituje v kvalifikovaní sa a účasti na plánovaných tohtoročných majstrovstvách Európy v plávaní masters.
Talianska pandemická búrka
Vo februári 2020 bola Maja v Bratislave, keď sa schyľovalo k talianskej coronovej pandemickej „búrke“. Po návrate domov musela zrušiť plánovanú marcovú lyžovačku a jej región sa dostal do tvrdého lockdownu. „Iste si všetci pamätajú na tragické správy z Talianska, ktoré symbolicky vyjadruje dráma v meste Bergamo.“. Tri mesiace, teda až do konca mája, v regióne Piemont sa nesmelo vychádzať z domu, pohyb resp. skôr žiadny pohyb obyvateľov bol prísne kontrolovaný. Samozrejme, všetky plavárne, telocvične, vnútorné i vonkajšie športoviská okamžite zatvorili. Zakázané bolo dokonca individuálne behanie či športovanie v parkoch. Zostalo len venčenie psov a cvičenie doma podľa internetových programov.
 V 1. vlne bolo dovolené len venčenie psov |
 Na prechádzke so psom pri rieke Pád |
Krátke letné uvoľnenie
V lete sa situácia trochu uvoľnila. Niektorí Taliani sa presúvali do prímorských dovolenkových regiónov, iní sa rozbehli do sveta. Dalo sa plávať vonku a otvorili sa aj bazény. V Turíne plavárne nastavili prevádzku podľa prísnych nariadení Talianskej plaveckej federácie. Oddelené boli vstupy a výstupy na bazény, obsadenosť plaveckých dráh bola organizovaná v časových úsekoch, sprchy a šatne boli obmedzené a samozrejme boli presne nastavené hygienické a dezinfekčné postupy. Celý systém bol ale trochu ochromený a nevhodný pre serióznu prípravu na pretekárske obdobie. Maji sa však až do jesene podarilo trénovať striedavo doma v Turíne, v Bratislave s PVK-áčmi na Pasienkoch, na petržalskom štrkovisku Draždiak, krátko aj počas pobytu v Ríme.
 Pol roka pred pandémiou na MS v plávaní masters v juhokórejskom Gwangu |
 V zvolávacej miestnosti pred svojou disciplínou na MS masters |
Druhá talianska vlna
V októbri prišiel ďalší lockdown. Plavárne sa kŕčovite bránili zavretiu, prijali ďalšie preventívne obmedzenia proti covidu. Napríklad pribudli individuálne kabínky, ktoré vyzerajú ako sprchovacie kúty, sprísnili sa hygienické pravidlá, či striktne sa obmedzil pohyb okolo bazénov. Nakoniec ani snaha TPF nepomohla a plavárne museli definitívne zavrieť dvere. Tak isto aj telocvične a športoviská. Tentokrát však zostala aspoň možnosť behať v mestských parkoch a okolí rieky. Individuálne a s rúškom. „Teraz poznám každý kameň na brehu rieky Pádu.“ a dodáva „zároveň však strácam cit pre vodu, tak ako tisícky iných plavcov v Taliansku aj na Slovensku. Online cvičenia na suchu žiadne tréningy vo vode nahradiť nemôžu.“.
 Krátke osvieženie v rieke Pád |
 Konečne vonku, v pozadí dominanta Turína veža Mole Antonelliana |
Pred Vianocami sa chaotickým spôsobom dospelo k riešeniu, že špičkoví talianski športovci budú môcť trénovať. Do skupiny plavcov boli zaradení tí, ktorí ako členovia TPF sú registrovaní na významné medzinárodné preteky pod hlavičkou FINA. Maja sa snažila dostať k nejakej skupine plavcov, ktorá spĺňa prísne nastavené podmienky. Kontaktovala masters tímy turínskych plaveckých klubov. Ako člen SPF si myslela, že bude môcť požiadať o hosťovanie v TPF, a teda aj trénovať. Toto riešenie však nevyšlo. A tak dodnes nemá možnosť dostať sa na bazén.
Ako ďalej
„Neviem, ako sa teraz vyvíja realizácia ME masters v Budapešti. Ale ak sa uskutočnia v májovom preloženom termíne, nebudem sa môcť zúčastniť. A to nielen kvôli všetkým covidovým okolnostiam ale i diskutabilným rozhodnutiam, ktoré prijali miestne a celoštátne kompetentné orgány v rámci prevencie a pandemických opatrení a plavecké športy zakázali.“
Maja (vľavo dolu) s tímom PVK Bratislava na zatiaľ poslednom svetovom masters šampionáte 2019 v juhokórejskom meste Gwangju
Na záver s osobným vyznaním popisuje neutešenú situáciu: „Nemohla by som sa postaviť na štartový blok po jeden a pol ročnom tréningovom výpadku. Paolo Coelho povedal (vo voľnom preklade) – voda v rieke sa prispôsobí možnému toku, ale nikdy nezabudne na svoj cieľ, ktorým je more.“.
(Zhovárala sa: Iv. Forrová; fotoarchív: M. Straková)
Súvisiaci článok:
S hrdosťou plávam pod slovenskou zástavou