Profil masters plavca – Peter Nahálka
Na portugalskom pobreží pri meste Loulé – na medzinárodných majstrovstvách Portugalska v roku 2015 Peter získal dve zlaté medaily (foto: archív P. Nahálka)
Patrí k „služobne“ ale aj vekovo najstarším členom PVK Bratislava. K masters plávaniu doviedol aj svoju dcéru a sníva o tom, že raz si zapláva trojgeneračné preteky aj s vnučkou. Plávanie spája s cestovaním, kamarátstvami, zábavou aj gurmánskymi zážitkami a o navštívených miestach vie nadšene rozprávať.
Aké boli tvoje športové začiatky?
Ako dieťa som začínal v hokejovom Slovane, v desiatich rokoch som prešiel na plávanie. Do staručkého Grösslingu som mohol aj s mladším bratom chodiť pešo a trénovať v normálnom čase, nie o piatej ráno ako to bolo pri hokeji. Neskôr sme trénovali v novopostavenom bazéne Lafranconi, v lete na Matadorke, kde vo vedľajšej dráhe plával môj veľký vzor – Oľga Kozičová, finalistka OH v Mexiku. Sníval som, že ju napodobním na OH v Mníchove.
V realite som bol na slovenských žiackych pretekoch vždy druhý a raz sa mi to zázrakom podarilo aj v Prahe na Podolí. Plávanie ma veľmi bavilo, najmä všetky šprinty. V šestnástich som bol na tri roky „pasovaný“ na pomocného stavbyvedúceho na rodinnom dome a s pravidelnými tréningami som skončil. Moje plavecké sny sa rozplynuli. Na preteky som občas chodil ešte aj ako dorastenec, ale bez tréningu boli výsledky slabšie. Z tohto obdobia si pamätám, ako ma tréner v lige na Podolí nasadil na 400-metrovú polohovku. Ledva som to prežil a doplával vo výbere najlepších z ČSSR samozrejme posledný. Ako študent architektúry som plával vysokoškolskú ligu za SVŠT. Konkurencia nebola veľká, dalo sa aj bez tréningu. Bola to najmä zábava s novými aj starými kamarátmi.
Venoval si sa aj iným športom?
Baví ma pohyb a vždy som rád amatérsky robil športy, na ktoré som mal práve podmienky. Za strednú školu som hrával volejbal a basketbal. Ešte donedávna sme partia kamarátov hrávali hokej vždy keď zamrzol Štrkovec alebo Draždiak. Počas trojročného pracovného pobytu v Alžírsku som prepadol windsurfingu a pár rokov som s ním pokračoval aj po návrate na Slovensko. Dodnes rád amatérsky lyžujem a veľmi ma to baví najmä kvôli súčasným perfektne upraveným svahom.
S kamarátmi na Majstrovstvách sveta v plávaní masters 2014 v Montreale (Peter prvý sprava; foto: archív P.N.)
Kedy a prečo si sa vrátil do bazéna?
Žiaľ, prestal som pravidelne športovať pár rokov po tridsiatke a vydržalo mi to až do päťdesiatky. K návratu k plávaniu ma motivovala kamarátka. Plávanie mi vtedy slúžilo najmä na odbúranie stresu. Vo vode som zabúdal na všetky problémy a popritom sa lepšil aj môj fyzický stav. Keď som už čosi natrénoval, prihlásil som sa v roku 2006 na preteky masters do Viedne, kde ma zaujala skupinka plavcov z Bratislavy a tak som sa pridal k vznikajúcemu PVK. S pravidelným tréningom prišli aj zlepšenia výkonov a okrem pretekov na Slovensku v Čechách, Rakúsku som mohol bez hanby štartovať na ME a MS masters. Postupne to bol slovinský Kranj, austrálsky Perth, španielsky Cádiz, švédsky Göteborg, ukrajinská Jalta, holandský Eidhoven a kanadský Montreal. Krásne sú aj preteky v Maďarsku.
Na pretekoch sme občas stretávali aj Tvoju dcéru…
Áno, k masters plávaniu som prilákal aj moju staršiu dcéru Peťku. Kým žila v Prahe a nemala deti, trénovala tam s masterákmi a štartovala s nami za PVK na českých pretekoch. Keď sa jej narodili dievčatá dvojičky, musela prerušiť sľubnú plaveckú kariéru. Už však naučila plávať aj dcéry Lucku s Alickou. Spolu s ich mladším bratom Peťkom a troma bratrancami Filipom, Andrejom a Markom od mladšej dcéry Ely nemajú problém obsadiť celý detský bazén v Petržalskej plavárni. Mám radosť, keď sa ich tam snažím šiestich ustrážiť a sledujem ich nekonečnú vitalitu. Dúfam, že sa nám podarí niekedy nastúpiť na trojgeneračné preteky. Uvidíme, či niekedy nespravíme vodnopólové družstvo so mnou ako brankárom. 🙂
Peter na plavárni s vnučkami (foto: rodinný archív P.N.)
Čo Ti pravidelné plávanie dáva?
Plávanie mi dalo nový život, vrátilo ma späť medzi aktívnych duševne a telesne mladých ľudí a dalo mi nový pohľad na svet. Obdivujem všetkých mladých aj starších masterákov, ktorých som v mojej novej plaveckej kariére stretol. Hoci aj pracovne dosť cestujem, plávanie mi otvorilo nové obzory a vďaka pretekom navštevujem miesta, o ktorých, som predtým ani nechyroval. Môžem si aj v rámci mojej profesie pozerať zblízka historické stavby, o ktorých som sa kedysi učil, alebo si overiť skutočné pôsobenie moderných stavieb, ktorých fotky som videl v časopisoch. Navyše, prinášam si z ciest nielen plno nevšedných turistických zážitkov, ale napríklad aj medailu majstra Izraela, Portugalska alebo Nórska.
Tiež som medzi masterákmi získal mnoho nových kamarátov a priateľov so spoločnými záujmami. S niektorými udržujeme aj rodinné priateľstvá, chodíme spolu nielen plávať ale aj lyžovať, raftovať a zabávať sa, baví nás aj konzumácia gurmánskych špecialít miestnych kuchýň cudzích krajín.
 |
 |
| Na majstrovstvách sveta v austrálskom Perthe – „82 metrová Zvonica v Perthe postavená v roku 2001 predbehla Eiffelovku a iné stavby svojim nočným osvetlením meniacim farbu. Cez deň má sklenená konštrukcia prekvapujúcu ľahkosť.“ (komentár a foto: P. Nahálka) | |
A čo plavecké ciele?
Mojím cieľom je udržať si plávaním čo najdlhšie dobrú formu a zdravotný stav. Vrcholom bude, keď si budem môcť zaplávať na jedných masters pretekoch s vnučkou Luckou.
(Zhovárala sa: I. Forrová)
Súvisiace články:
Mojím elementom je voda
Nemusíš byť úspešný, aby si začal
Športom je človek večne mladý